Onkhoseršiasis, yeo gape e tsebegago bjalo ka noka ya foufatšo le bolwetši bja Robles, ke bolwetši bja go bakwa ke phetelo ya seboko sa pharasaete sa Onkhocerca volvulus.[1] Dika tša bolwetši di akaretša go hlohlona go šoro, go ruruga ka gare ga letlalo, le go foufala.[1] Ke sehlodi sa bobedi sa go tlwaelega sa go baka bofofu ka lebaka la phetelo, ka morago ga trakhoma.[2]

Onkhocerciasis
OnkhocerciasisNtšhi e kgoloe ntsho le pharasaete yaOnkhocerca volvulus e tšwa ka gare ga manakana a khunkhwane, e godišitšwe ka 100x
OnkhocerciasisNtšhi e kgoloe ntsho le pharasaete yaOnkhocerca volvulus e tšwa ka gare ga manakana a khunkhwane, e godišitšwe ka 100x
Ntšhi e kgoloe ntsho le pharasaete yaOnkhocerca volvulus e tšwa ka gare ga manakana a khunkhwane, e godišitšwe ka 100x
Tlhopho le didirišwa tša ka ntle
ICD/CIM-10B73 B73
ICD/CIM-9125.3 125.3
DiseasesDB9218

Seboko sa pharasaete se phatlalatšwa ka go longwa ke ntšhi e ntsho ya mohuta wa Simulium.[1] Ka tlwaelo o ka longwa gantši pele phetelo e tšwelela.[3] Dintšhi tše di dula kgauswi le dinoka, bjale ka ge leina la bolwetši le itlhalosa.[2] Ge seboko se le ka gare ga motho, se dira sebokwana seo se hwetšago tsela ya go tsenelela letlalong.[1] Gomme go tloga mo se fetela ntšhi e ntsho e latelago yeo e ka lomago motho. [1] Go na le mekgwa e mmalwa ya go dira phekolo go akaretšwa: go bea biopsy ya letlalo ka gare ga saline ya go tlwaelega le go lebelela sebokwana se etšwa, go lebelela ka gare ga leihlo go lekola seboko le go lebelela go ruruga ga seboko se segolo ka gare ga letlalo.[4]

Ga go na kenti kgatlhanong le bolwetši bjo.[1] Thibelo e ka dirwa fela ka go efoga go longwa ke dintšhi.[5] Se se ka akaretša tšhomišo ya dikoba dikhunkhwane le diaparo tša maleba.[5] Maitekelo a mangwe a akaretša phokotšo ya palo ya dintšhi ka go fothela dipolaya khunkhwane.[1] Maitekelo a go fediša bolwetši ka go alafa dihlopha ka moka tša batho ga bedi ka ngwaga a tšwelapele mafelong a mmalwa lefaseng ka bophara. [1] Kalafo ya bao ba fetetšwego e dirwa ka kalafi ya ivermectin dikgwedi tše dingwe le tše dingwe tše tshela go ya go tše lesomepedi.[1][6] Kalafi ye e bolaya sebokwana efela e sego diboko tše dikgolo.[7] Kalafi ya doxycycline, yeo e bolayago ya go amanywa le pakteria yeo e bitšwago Wolbachia, e bonagala e okobatša diboko gomme e digelwa ke babangwe.[7] Go tloša go ruruga ka fase ga letlalo ka puo go ka dirwa. [6]

Palo ya dimilione tše 17 go ya go 25 ba fetetšwe ka foufalo ya noka, ka tekanyetšo ya dimilione tše 0.8 tša batho ba go se sa bona botse.[3][7] Diphetelo tše dintši di tšwelela ka sub-Saharan Afrika, le ge ele gore dikgetsi di begilwe ka Yemen le mafelo ao a kgetholotšwego Bogare le Borwa bja Amerika.[1] Ka 1915, ngaka Rodolfo Robles mathomong o ile a tswalanya seboko le bolwetši bja mahlo.[8] E ngwadišitšwe ke Mokgatlo wa Maphelo wa Lefase bjalo ka bolwetši bja go hlokomologwa bja molatšatši.[9]

Ditšhupetšo lokiša

  1. 1.00 1.01 1.02 1.03 1.04 1.05 1.06 1.07 1.08 1.09 "Onchocerciasis Fact sheet N°374". World Health Organization. March 2014. Retrieved 20 March 2014.
  2. 2.0 2.1 "Onchocerciasis (also known as River Blindness)". Parasites. CDC. May 21, 2013. Retrieved 20 March 2014.
  3. 3.0 3.1 "Parasites – Onchocerciasis (also known as River Blindness) Epidemiology & Risk Factors". CDC. May 21, 2013. Retrieved 20 March 2014.
  4. "Onchocerciasis (also known as River Blindness) Diagnosis". Parasites. CDC. May 21, 2013. Retrieved 20 March 2014.
  5. 5.0 5.1 "Onchocerciasis (also known as River Blindness) Prevention & Control". Parasites. CDC. May 21, 2013. Retrieved 20 March 2014.
  6. 6.0 6.1 Murray, Patrick (2013). Medical microbiology (7th ed.). Philadelphia: Elsevier Saunders. p. 792. ISBN 9780323086929.
  7. 7.0 7.1 7.2 Brunette, Gary W. (2011). CDC Health Information for International Travel 2012 : The Yellow Book. Oxford University Press. p. 258. ISBN 9780199830367.
  8. Lok, James B.; Walker, Edward D.; Scoles, Glen A. (2004). "9. Filariasis". In Eldridge, Bruce F.; Edman, John D.; Edman, J. (eds.). Medical entomology (Revised ed.). Dordrecht: Kluwer Academic. p. 301. ISBN 9781402017940.
  9. Reddy M, Gill SS, Kalkar SR, Wu W, Anderson PJ, Rochon PA (October 2007). "Oral drug therapy for multiple neglected tropical diseases: a systematic review". JAMA. 298 (16): 1911–24. doi:10.1001/jama.298.16.1911. PMID 17954542.{{cite journal}}: CS1 maint: multiple names: authors list (link)